Ako prevádzať UID medzi formátmi

V praxi sa najčastejšie stretnete s tromi podobami tej istej hodnoty:

• HEX UID s oddeľovačmi – napríklad E9:89:5D:9D.
• HEX UID bez oddeľovačov – napríklad E9895D9D.
• DEC číslo – napríklad 3918093725.

Ak aplikácia zobrazuje UID v HEX a iný systém chce DEC, stačí odstrániť oddeľovače a previesť celé HEX číslo do desiatkovej sústavy. Pri niektorých systémoch môže zohrávať úlohu aj poradie bajtov, preto prevodník zobrazuje aj variant s obráteným poradím bajtov na kontrolu.

Na čo je prevod UID dobrý

• na porovnanie toho istého média medzi rôznymi aplikáciami,
• na dohľadanie čipu alebo karty v prístupovom systéme,
• na kontrolu, či telefón, čítačka a softvér naozaj pracujú s tým istým UID,
• na orientáciu v situácii, keď jedna aplikácia zobrazuje HEX a druhá DEC,
• na rýchle overenie údajov pri servise, evidencii alebo odovzdávaní zákazníkovi.

Dôležité je nepliesť si UID s užívateľskou pamäťou čipu. To, že poznáte UID, ešte neznamená, že je možné čip zapisovať alebo meniť jeho ochranu. To vždy závisí od konkrétneho typu čipu a jeho konfigurácie.

Telefón alebo čítačka / zapisovačka?

Na rýchle čítanie UID, základnú identifikáciu média a bežné NFC úlohy často stačí telefón. Na systematickejšiu prácu sa však hodí špecializovaná čítačka alebo zapisovačka, najmä ak potrebujete opakovane čítať viac médií, pracovať s konkrétnymi typmi čipov alebo mať stabilnejší pracovný postup.

• Android býva najpraktickejšia voľba na servisnú prácu a všeobecne ponúkne širšie možnosti.
• Android telefón s NFC je vhodný tak pre bežné NFC tagy typu NTAG, ako aj často pre prácu s médiami MIFARE Classic alebo DESFire.
• Apple iPhone je vhodný hlavne na bežné NFC scenáre a štandardné NFC tagy, ale pri niektorých špecializovanejších typoch médií býva obmedzenejší.
• Desktop + čítačka dáva zmysel tam, kde chcete pohodlnejšiu evidenciu, častejšie použitie alebo nadväznosť na ďalší softvér.

Čítanie, zápis, heslo a zamknutie

Pri práci s RFID a NFC čipmi je potrebné rozlišovať niekoľko rôznych vecí:

• čítanie UID – identifikácia samotného média,
• čítanie obsahu – zobrazenie dát uložených v pamäti čipu,
• zápis – uloženie nových dát do zapisovateľnej časti média,
• heslo / ochrana – obmedzenie prístupu k časti dát alebo k zapisovaniu,
• zamknutie – trvalé alebo obmedzené uzamknutie určitej časti pamäte podľa typu čipu.

Nie každý čip podporuje rovnaké funkcie. Pri niektorých je možné pohodlne zapisovať bežné NDEF dáta, iné sú určené skôr na identifikáciu v prístupových systémoch a práca s nimi je výrazne špecifickejšia.